Starožitnosť je vec stará vekom a hodnotná svojou nenávratnosťou. Umelecká hodnota starožitného predmetu sa zhmotňuje v jeho cene - čím je drahší, tým by mal byť vzácnejší.

Akú vec môžeme označiť za starožitnosť?

            Definície sa líšia a hodnotenie závisí aj od konkrétneho predmetu. Podľa niektorých definícií za starožitnú možno pokladať vec staršiu ako sto rokov, podľa iných stačí, ak má sedemdesiat rokov, a napríklad automobil sa stáva veteránom už po tridsiatich rokoch.

Hodnota starožitnosti

            Pri posudzovaní starožitnosti je potrebné určiť obdobie, štýl, respektíve autora predmetu. Podľa týchto kritérií sa potom stanovuje cena starožitnosti. V súčasnosti sa používajú dva spôsoby ohodnotenia predmetu: majiteľ môže osloviť súdneho znalca, od ktorého dostane písomný doklad, alebo sa rozhodne pre priame posúdenie starožitnosti starožitníkom.

            Nie je ničím nezvyčajným, ak sa ich odhady líšia. Cena, za ktorú je možné starožitný predmet predať či kúpiť, totiž závisí od aj momentálnej ponuky a dopytu na trhu. Súdny znalec presne určí obdobie, autora a kvalitu starožitnosti a môže stanoviť zaujímavú cenu, tá sa však nemusí zhodovať s aktuálnou situáciou na trhu - tú lepšie pozná starožitník.

            Vo všeobecnosti možno povedať, že platí: čím starší je predmet, tým je drahší. Neznamená to však, že je aj žiadanejší. Na trhu so starožitnosťami možno pozorovať rôzne módne vlny, ktoré trvajú približne 5-10 rokov, počas ktorých je na vrchole záujmu určité obdobie alebo autor. V praxi to znamená, že pokiaľ sa rozhodnete predať vec, ktorá momentálne nie je v kurze, získate za ňu menej peňazí, ako napríklad pred niekoľkými rokmi, keď bola na výslní. Podobne je to pri kúpe.

Starožitný nábytok

            Osobitnou kapitolou v rámci starožitností je starožitný nábytok. V základnom delení ho zaraďujeme do troch historických okruhov. Antika siaha od roku 800 pred naším letopočtom do roku 476, kedy ju vystriedal stredovek.

            Pre antický sloh sú typické tri ozdobné modifikácie reliéfov, ktoré sa neskôr v novoveku objavili aj v nábytkovom umení ako nosné ozdoby toho-ktorého štýlu. Ide o hlavice dórskeho, iónskeho a korintského stĺpa.

            Obdobie stredoveku skončilo objavením Ameriky v roku 1492. Pre stredovek sú typické dva slohy: románsky sloh (trval do konca 13. storočia) a gotický sloh, ktorý zanikol až v 16. storočí. Zo stredoveku sa zachovalo veľmi málo artefaktov, ktoré by dnešný zberateľ starožitností mohol získať.

            Novovek začal objavením Ameriky a možno povedať, že táto éra trvá dodnes. Jej stručné delenie obsahuje renesanciu, ktorá sa rozšírila z Talianska a pretrvávala do roku 1650, barok, ktorý trval do roku 1730, a rokoko, ktoré poznáme aj pod názvom neskorý barok a datujeme do roku 1760. Z týchto období novoveku existuje ešte aj dnes množstvo artefaktov, s ktorými sa možno stretnúť v starších objektoch. Mnohí ľudia objavili v starých domoch po svojich predkoch barokovú sedačku, rokokové svietniky či dokonca renesančnú skriňu. Sú to skutočné skvosty, ktoré si zaslúžia správne ošetrenie a oživenie ich funkcie.

            Po rokoku nastúpil klasicizmus, napodobňujúci umenie starovekého Grécka a Ríma. Klasicizmus skončil rokom 1800 a vystriedal ho empír - štýl trvajúci iba pätnásť rokov (do roku 1815), ale svojou čistotou klasicistických prvkov (najmä v nábytku) je jedným z najžiadanejších. Po ňom nastalo obdobie biedermeieru, ktoré trvalo do roku 1848. Tento štýl je označovaný aj ako empír chudoby - je veľmi strohý, čistý a pre svoju jednoduchosť a praktickosť aj dnes veľmi vyhľadávaný. Veľmi populárny je biedermeierovský nábytok: jednoduchý, s hrubou dyhou a krásnou šelakovou politúrou.

            Biedermeier vystriedal historizmus - štýl, ktorý v sebe nesie mnoho prvkov z predchádzajúcich slohov. V druhej polovici 19. Storočia nastalo obdobie obrodenia, ktoré trvalo do roku 1880. Z tohto obdobia sú známe neobarokové, neorenesančné či neorokokové kusy nábytku, ľudovo nazývané aj altdeutschové. V roku 1880 začala éra vyhranenej secesie, ohromujúcej svojou strohosťou a podobne ako biedermeier aj jednoduchosťou a praktickosťou. Trvala až do roku 1920. Secesiu vystriedal posledný štýl, ktorý sa považuje za starožitný - tzv. art deco, nazývaný aj štýlom prvej republiky. Ukončila ho až druhá svetová vojna. Povojnové obdobie spadá do éry socializmu a artefakty z tohto obdobia sa zbierajú skôr z recesie.

Replika či falzifikát?

            Zberatelia sa často stretávajú s problémom replík či falzifikátov. Aký je medzi nimi rozdiel? Replika je vernou napodobeninou originálu a ako taká sa aj ponúka a predáva. Falzifikát je tiež napodobeninou originálu, je však vyrobený so zámerom niekoho oklamať, že ide o historický kus. Príkladom sú dovážané „staré“ štýlové holandské nábytky, ktoré mnohí predajcovia ponúkajú klientom ako starožitnosti - nemajú však žiadnu historickú hodnotu a v západných krajinách sú v súčasnosti považované za gýč.

            Pri nábytku možno rozlíšiť originál od kópie pomerne ľahko: stačí si pozrieť čapovanie (čapy nie sú strojové, teda ani nemôžu byť rovnaké), dyhy (sú lepené glejom, nie chemoprénom) a povrch (je upravený politúrou, nie lakom). Staré drevo má originálnu povrchovú patinu s typickým „starým“ zápachom napríklad v zásuvkách, aj keď nábytok prešiel reštaurovaním. Originál má ošúchané a vyblednuté rohy a styčné plochy, a dyha môže byť popraskaná. Toto všetko na novom nábytku chýba, nakoľko výrobcovia imitujú iba štýl slohu, ale nie patinu času.

            Môže sa to zdať zvláštne, ale oveľa väčší záujem je o starožitné predmety v pôvodom stave. Kedysi bol žiadaný len rekonštruovaný nábytok, ale dnes je to inak - zberatelia nemajú záujem o starožitné kreslo, ktoré vyzerá ako nové. Samozrejme, poškodené starožitnosti je potrebné reštaurovať. Na správne reštaurovanie starožitného nábytku je však potrebné poznať autentické historické techniky a materiály, ktoré sa v danom období používali, aby nábytok ani po reštaurovaní nestratil historický punc. Tieto vedomosti sú dnes čoraz vzácnejšie. Aj pri šperkoch dnes ľudia uprednostňujú starožitné predmety s originálnou patinou, čierne a zájdené. Týka sa to i obrazov a sošiek, ktoré často zberatelia kupujú zaprášené a červotočové, ponechané v pôvodnom stave.

Burzy starožitností

            Po roku 2000 sa na Slovensku začali organizovať burzy starožitností a zberateľských predmetov, na ktorých sa zberatelia pravidelne stretávajú na otvorených priestoroch pod holým nebom. Tradíciu týchto búrz u nás založil v roku 1990 Peter Kvasnica. Pôvodne začali výmennými stretnutiami, až sa ich napokon ujal starosta v obci Krakovany pri Piešťanoch, ktorý pre ne poskytol miestny kultúrny dom. V roku 2000 sa na východnom Slovensku organizovania chopil známy košický starožitník Karol Linhart, ktorý začal s podobnými burzami v kaštieli v Čečejovciach, odkiaľ sa neskôr presťahovali do Budimíra. Postupne sa burzy starožitností začali usporiadavať aj na iných miestach Slovenska: na hrade Červený Kameň, v Trenčíne, v Nitre, neskôr sa k nim pridala aj Trnava.

            Burzy starožitností a zberateľských predmetov majú svoju tradíciu aj v zahraničí. Slováci najčastejšie navštevujú burzy v susednom Maďarsku a Poľsku. Úrovňou sa od našich búrz nelíšia a záujem zberateľov o ne z roka na rok rastie.

            Najznámejšie burzy starožitností na Slovensku: Krakovany pri Piešťanoch (miesto: Dom kultúry), hrad Červený Kameň (miesto: parkovisko pred hradom), Trenčín (miesto: Výstavisko TMM Pod Sokolicami), Nitra (miesto: Stredné odborné učilište stavebné), Trnava (miesto: Dom kultúry), Budimír (miesto: kaštieľ), Bratislava (miesto: internát „Suvorák“), Bratislava (miesto: Interburza).

Záujem o starožitnosti

            Kto má o starožitnosti najväčší záujem? Kedysi tvorili prevažnú časť záujemcov zberatelia, neskôr ľudia, ktorí chceli mať starožitné zariadenie domu. V minulom období mali prednostné právo na vzácne kúsky múzeá a galérie, tie však v súčasnosti nemajú dostatok financií na pravidelné zásobovanie. Zberatelia v pôvodnom význame slova akoby sa dnes strácali a dnes sú starožitnosti vnímané skôr ako finančná investícia do hodnôt, o ktorých sa predpokladá, že sa po čase znásobia.

            Starožitnosti sú nemými svedkami predchádzajúcej éry ľudskej spoločnosti a v súčasnosti sme svedkami stúpajúceho záujmu ľudí o nich, nech už sú ich dôvody akékoľvek. Starožitný predmet sa veľmi dobre uplatní ako elegantný a atraktívny doplnok interiéru, ktorý mu vdýchne neopakovateľnú atmosféru. V internetovom obchode Nostalgiashop.sk nájdete starožitné bytové doplnky, dekorácie a staré hračky z rôznych historických dôb, ktoré poslúžia aj ako originálny a hodnotný darček.