Meranie času je pravdepodobne také staré ako ľudstvo samo. Ľudia sa oddávna snažili odmerať a vyjadriť plynúci čas pomocou pravidelne sa opakujúcich javov. Deň a noc či ročné obdobia patrili k najstarším spôsobom merania času.

            Najstaršími hodinami sú slnečné hodiny, ktoré slúžili aj ako kalendár. Mnohé sú zahalené tajomstvami a opradené legendami pre ich úctyhodné rozmery (Stonehenge na Britských ostrovoch, Macchu Picchu v Andách a pod.)

Slnečné hodiny

            Slnečné hodiny sa prvýkrát objavili v starom Egypte okolo roku 3000 pred naším letopočtom a v Číne približne o tisícročie neskôr. V podstate sa používajú dodnes, aj keď zväčša ako atrakcia, sú však veľmi presné. Pozostávajú zo žrde zapichnutej do zeme, ktorá pri zdanlivom pohybe Slnka po oblohe vrhá na zem tieň, ktorý je ukazovateľom času. I keď sa dĺžka tieňa v rôznych ročných obdobiach mení, tento dôvtipný vynález si získal medzi ľuďmi obľubu a veľmi rýchlo sa rozšíril. Aj keď sa pomocou slnečných hodín nedal merať čas v noci, ľudia ho merali podobným spôsobom na základe tieňa hviezdy, prechádzajúcej po svojej nočnej dráhe.

Sviečka

            Na meranie času sa v minulosti používala aj sviečka. Pri tomto spôsobe však bolo potrebné zabezpečiť rovnaké rozmery sviečok a knôtov, aby sa čas nameraný rôznymi sviečkami navzájom príliš neodlišoval. Podstata merania času spočívala v zisťovaní úbytku zhoreného vosku alebo parafínu, ktorý vyjadroval časové jednotky.Pretože horenie bolo ovplyvňované mnohými rušivými faktormi, sviečka sa na meranie času používala pomerne zriedkavo, zväčša v kláštoroch a kostoloch.

Vodné hodiny

            V Egypte na meranie času využili tiažovú energiu vody a skonštruovali tzv. vodné hodiny. Používali sa napríklad na súde a verejných zhromaždeniach, kde ukazovali rečníkovi vymedzený čas. Voda pretekala sústavou nádob a meniaca sa výška jej hladiny alebo pohybujúci sa plavák ukazoval plynutie času. Keď voda dokvapkala po čiaru, rečník musel skončiť. Najväčší rozvoj dosiahli vodné hodiny Číne v 14. storočí. Boli pomerne presné, vyžadovali si však neustálu obsluhu.

Presýpacie hodiny

            Presýpacie hodiny boli založené na podobnom princípe ako vodné hodiny. Boli nenáročné na prepravu, takže ich s obľubou používali námorníci a cestovatelia. Využívali tiažovú energiu padajúceho piesku: piesok rinúci sa cez zúžené miesto naznačoval plynutie času a ak bola nádoba označená značkami, dali sa odčítať aj menšie časové úseky. Podobne ako vodné hodiny, aj tieto si vyžadovali neustálu obsluhu.

Mechanické hodiny

            Veľkým pokrokom v meraní času bolo zostrojenie mechanických hodín. Prvé mechanické hodiny so závažím a systémom ozubených koliesok regulujúcich chod stroja boli zhotovené najpravdepodobnejšie v 9. storočí n. l. Hodiny poháňala tiažová energia klesajúceho závažia, ktoré uvádzalo do pohybu ozubené súkolie. Neskôr vznikli kyvadlové hodiny. Podnet k ich vzniku dal pravdepodobne Galileo Galilei okolo roku 1600, keď si všimol, že kyvy rozličných kyvadiel trvajú rovnako dlho. Skutočné kyvadlové hodiny boli však zhotovené až o 50 rokov neskôr Holanďanom Christianom Huygensom.

            Prvé mechanické hodiny boli vežové. Hodiny spočiatku iba odbíjali, ručičky pribúdali postupne - najprv hodinová, o 700 rokov neskôr minútová. Sekundová ručička pribudla na hodiny až okolo roku 1800. Vežové hodiny boli veľké a dômyselné stroje, často s obdivuhodnou presnosťou, ktoré merali nielen čas v hodinách, ale ukazovali aj dni, týždne, mesiace. Vrcholom umenia boli orloje, radničné a vežové hodiny s komplikovaným mechanizmom, pohyblivými figúrkami a bohatou výzdobou, ktoré svedčili o technickej a umeleckej zdatnosti ich tvorcov. Príkladom je orloj na Staromestskom námestí v Prahe, ktorý obdivujú turisti z celého sveta.

Vreckové hodinky

            Okolo roku 1510 norimberský hodinár Peter Henlein použil v hodinách namiesto závažia pero a zostrojil prvé vreckové hodinky. O 25 rokov neskôr ich zdokonalil Jakub Zech z Prahy, ktorého výrobky poznali ľudia ďaleko za hranicami vlasti. Tieto hodinky dostali názov „norimberské vajce“ a tešili sa veľkému záujmu až do konca 19. storočia.

            K ďalšiemu zdokonaleniu mechanických hodín prispeli dva vynálezy slávneho holandského fyzika a matematika Christiana Huygensa, ktorý zostrojil kyvadlové hodiny. Kyvadlové hodiny boli donedávna najpresnejšími mechanickými hodinami. Ostatné druhy hodín postupne zapadali do zabudnutia, rozvíjali sa len mechanické hodiny. Zručné ruky hodinárov zostrojovali rôzne druhy mechanických hodín: vežové, nástenné, stojace, kozubové, vreckové. Hodiny sa vďaka svojmu rozmanitému prevedeniu a bohatému zdobeniu stali predmetom umeleckého prepychu.

Rozvoj hodinárstva

            Vrchol rozvoja dosiahlo hodinárstvo na prelome 16. a 17. storočia. Koncom 17. Storočia začali vznikať prvé manufaktúry a začiatkom 19. storočia prvé továrne na výrobu hodín a hodiniek. V tej dobe majstri hodinári pomaly strácali svoje výnimočné postavenie.

Továrenskou výrobou hodín sa preslávilo Švajčiarsko, kde premyslenou deľbou práce dosiahli nielen nižšie ceny, ale i vysokú presnosť výrobkov. Švajčiarsko sa postupne stalo hodinárskou veľmocou, jeho výrobky zaplavili svet a stali sa symbolom spoľahlivosti. Hodinárskymi veľmocami sa postupne stali i USA a Rusko, ktoré v roku 1974 vyrobilo vyše 51 mil. Kusov hodín a hodiniek. Masová produkcia hodín sa rozbehla aj v Japonsku a Nemecku.

Slávne „norimberské vajce“ ustavične podliehalo zmenám a stále sa zdokonaľovalo. Charakteristický tvar si síce tieto hodiny udržali, ale ich súčiastky boli čoraz dômyselnejšie, funkčnejšie, presnejšie a menšie. Postupne sa zmenšili natoľko, že ich bolo možné vtesnať do miniatúrneho priestoru a tak v roku 1919 vznikli náramkové hodinky.Pre svoju praktickosť si veľmi rýchlo získali medzi ľuďmi obľubu. Nastala éra malých hodiniek a hodinky si našli miesto nielen na ruke, ale aj prste či na krku.

Špecifické druhy hodín

            Hodiny sa nielen zmenšovali, ale aj neustále zdokonaľovali a v súčasnosti sa vyrába veľké množstvo špecifických hodín určených na rôzne využitie. Antimagnetické hodiny sú zabezpečené proti otrasom a vode. Galvanizácia umožnila dať súčiastkam zlatý, strieborný alebo niklový povlak.

            Vedci zistili, že niektoré materiály v prírode majú schopnosť kmitať. Takýmto materiálom je napríklad kremeň, ktorý má zvláštnu vlastnosť: mechanickou deformáciou vzniká na jeho povrchu elektrický náboj. To je tzv. Priamy piezoelektrický jav. Pri obrátenom piezoelektrickom jave sa vhodným elektrickým prúdom kryštál deformuje a rozkmitá. V kremenných hodinkách rozkmitá prúd z batérie veľmi tenkú vrstvu kryštálu kremeňa na frekvencii 32 768 Hz (Hertzov). Mikročip potom umožní vyslať každú sekundu signál, ktorý ovláda motor otáčajúci ručičku alebo digitálny displej hodiniek. Kremenné hodinky sa za 30 rokov chodu dopustia nanajvýš jednej sekundy nepresnosti.

Kremenné hodinky sa v predajniach objavili koncom roku 1971. Už v roku 1972 pribudol ďalší zdokonalený typ a kremenné hodinky nahradili iné, jemnejšie výbrusy kremeňa miniatúrnych rozmerov a 1,5-voltová batéria. Kremenné hodinky nemajú jedinú pohyblivú súčiastku. Najnovšie typy nemajú dokonca ani číselník s ručičkami, namiesto nich je nainštalovaný ukazovateľ času: v hornom rade ukazujú číslice deň, v strednom rade hodiny a minúty, v dolnom rade sekundy. Tento druh hodín sa nazýva digitálne hodinky. Sú nesmierne komplikovaným zariadením – sú to totiž elektronické hodinky a ich výroba spadá do náplne elektronického priemyslu. Hodinársky priemysel im dodáva len puzdro a firemnú značku.

            Ešte spoľahlivejšie ako kremenné sú atómové a molekulové hodiny. Kým pri kremenných kmitá kryštálová platnička, v atómových sa využíva na meranie času charakteristické kmitanie atómov alebo molekúl. Atómové hodiny využívajú pravidelné kmitanie atómov cézia: 9 129 631 770 kmitov za sekundu. Zo zahriateho cézia sa uvoľňujú atómy a ich vibrácie sú sledované pomocou elektromagnetického poľa. Aj keby tieto hodiny šli viac ako milión rokov, ich odchýlka od skutočného astronomického času by nepresiahla 1 sekundu.

            V ponuke internetového obchodu Nostalgiashop.sk nájdete rôzne druhy hodín, ktoré vás vrátia do minulosti, navodia v interiéri príjemnú nostalgickú atmosféru a dodajú vášmu domovu jedinečné čaro. Podľa vášho vkusu si môžete vybrať hodiny rôzneho prevedenia: nástenné, stolové, drevené, plechové alebo hodiny z bronzu.