Mince. Drobné peniaze, ktoré nosíme po vreckách či v peňaženke. Malé kolieska neveľkej hodnoty, za ktoré si kupujeme ráno v trafike noviny alebo kávu v automate. Ale tiež umelecky
a najmä zberateľsky hodnotné kúsky drahého kovu, ktoré - aj keď staré a neplatné - sú stále nositeľmi hodnôt.

 Mincami a ich históriou sa zaoberá základná historická veda zvaná numizmatika.

            V užšom poňatí sa numizmatika zameriava iba na mince, teda kovové peniaze, v širšom poňatí i na peniaze papierové a ďalšie platobné prostriedky (napr. predmonetárne platidlá či elektronické peniaze). Vo všeobecne používanom význame sa pod pojmom numizmatika rozumie nielen veda, ale i zbieranie mincí. Pojem „numizmatik“ preto označuje vedca - historika zaoberajúceho sa numizmatikou, ale i nadšeného zberateľa mincí.

Vývoj kovových platidiel

            Pred zrodom mincí prešla staroveká ekonomika obdobím, ktoré dnes označujeme ako pred monetárne. Vtedy sa začali formovať platidlá v pravom slova zmysle, avšak trvalo niekoľko storočí, kým bola po prvý raz vyrobená a použitá skutočná minca. V tomto období plnil úlohu všeobecného ekvivalentu kov. V Ríme to bola meď, v Egypte a Grécku sa už objavili drahé kovy: zlato a striebro. Za rozličné predmety sa platilo kovom rôznej hmotnosti, ktorý mal u Egypťanov a Škandinávcov podobu kruhu či hrudky, v Rusku podobu prútov a napríklad na Veľkej Morave mal kov podobu železných sekier.

            Kov mal proti ostatným predchádzajúcim ekvivalentom nesporné výhody: ľahko sa delil, vážil a prepravoval. Drahé kovy, ktoré sa ako platidlo rýchlo rozšírili, nepodliehali atmosférickým vplyvom (korózii), boli stále a pritom i dostatočne vzácne, aby nebolo na vyjadrenie určitej hodnoty tovaru potrebné ich veľké množstvo.

            Výrazný vplyv na aktuálnu cenu toho - ktorého kovu mala miera jeho dostupnosti. Napríklad Egypťania si spočiatku oveľa viac cenili striebro ako zlato, pretože striebra bol v Egypte nedostatok. Po otvorení bohatých hispánskych strieborných baní v druhom tisícročí pred naším letopočtom však striebro prestalo byť vzácne a nikdy sa už nad zlato svojou hodnotou nedostalo.

            Aby si obchodníci uľahčili prácu s vážením kovu, začali zlaté, strieborné a medené odliatky označovať hodnotou hmotnosti a neskôr i rôznymi obrazcami a symbolmi. V okamihu, keď kovový odliatok označil svojím výsostným znakom štát, respektíve panovník a zaručil sa tak nielen za správnu hmotnosť odliatku, ale i za rýdzosť kovu, môžeme hovoriť o zrode prvých mincí.

Prvé známe mince

            Najstaršie známe mince boli zhotovené v 7. storočí pred n.l. v lýdskom kráľovstve. Archeológovia ich objavili na začiatku 19. storočia v chráme bohyne Artemidy v Efeze. Lýdia je historické územie v malej Ázii, rozprestierajúce sa na mieste dnešných tureckých provincií Izmir a Manisa. Lýdske mince boli vyrobené z kusov elektra, t.j. zmesi zlata a striebra v pomere 4:1 a bola na nich vyrazená ich hodnota. Tvar mincí nebol dôležitý - jediné, čo bolo dôležité, bola hmotnosť mince. V roku 550 pred n.l. sa začali lýdske mince raziť z čistého zlata a čistého striebra.

            Po mnoho storočí vyjadrovali mince hodnotu kovu, z ktorého boli vyrobené. To sa zmenilo nástupom tzv. kreditných peňazí, ktoré iba zastupovali hodnotu vzácnych kovov. Razenie mincí sa rýchle rozšírilo zo západného Turecka do gréckeho sveta a v priebehu storočia sa už razili mince aj vo vzdialených krajinách.

            Prvé mince zo 7. storočia pred n.l. boli bez obrazu na líci i na rube. V 6. storočí pred n.l. sa na antických minciach objavili obrazy zástupcov živočíšnej ríše, jednoduchých nástrojov a nádob. V 5. storočí pred n.l. sa na mince vyobrazovala hlava alebo postava božstva alebo bytosti vzniknutej kombináciou človeka a zvieraťa. Mince z klasického obdobia (490-336 pred n.l.) charakterizuje motív hlavy alebo celej postavy božstva v ľudskej podobe. V helenistickom období (336-31 pred n.l.) prevládal na rube mince motív božstva v celej postave a na líci portrét bojovníka. V cisárskom období (31 pred n.l.-3. storočie n.l.) sa na minciach okrem sôch božstiev zobrazovali tiež portréty významných rodákov a mestské stavby.

            Na gréckych minciach zo 6. storočia pred n.l. bola vyobrazená sova, ktorá bola oficiálnym symbolom Atén. Sova bola symbolom múdrosti a súčasne typickým symbolom bohyne Palas Atény, ktorá bola ochrankyňou tohto mesta. Aténska sova sa stala v histórii antických mincí jedným z najnapodobovanejších námetov a v rôznych modifikáciách sa rozšírila do celého sveta.

Slávni zberatelia mincí

            Bez nadsázky možno povedať, že zbieranie mincí je rovnako staré ako mince samé. Z obdobia antického Grécka a najmä z neskoršieho rímskeho obdobia o tom existujú dôkazy nielen písomné, ale i hmotné. V 16. a 17. storočí bolo zbieranie mincí rozšírené dokonca aj na európskych panovníckych dvoroch a medzi vyššou šľachtou. V 18. storočí vznikli základy veľkých numizmatických múzejných zbierok (napr. numizmatická zbierka Britského múzea, slávna numizmatická zbierka vo Viedni, zbierka v petrohradskej Ermitáži). Najväčší rozmach dosiahlo zbieranie mincí v 19. storočí, kedy vznikali ďalšie významné múzejné zbierky a súkromné zbieranie mincí sa rozšírilo i medzi stredné vrstvy obyvateľstva.

            Medzi nadšených zberateľov mincí patrili mnohé slávne osobnosti svetových dejín: renesančný básnik Petrarca, anglický kráľ Karol I. i jeho vrah Oliver Cromwell, cisár Rudolf II. a ďalší Habsburgovia, príslušníci florentského rodu Medici, Matej Korvín, J. W. Goethe a mnohí ďalší. Jednu z najkvalitnejších súkromných zbierok mincí v Európe v súčasnosti vlastní britská kráľovská rodina.

Najvzácnejšia minca

            Možno uvažujete nad otázkou, či existuje najvzácnejšia minca na svete. Filatelia má svojho Modrého Maurícia, ako je to v numizmatike? Nuž, najvzácnejšia minca (vo význame najhodnotnejšia) v numizmatike neexistuje, a to z jednoduchého dôvodu: mnoho mincí z dávnej minulosti ľudstva sa zachovalo iba v jedinom exemplári a nedá sa jednoznačne stanoviť, ktorá z nich má najväčšiu hodnotu.

            Určiť najdrahšiu mincu na svete je však oveľa jednoduchšie. V súčasnej dobe je ňou americký zlatý dvadsaťdolár z roku 1933 nazvaný „Double Eagle“, ktorý bol predaný v roku 2002 na aukcii v New Yorku za neuveriteľných 7,56 miliónov dolárov!

Investičné zberateľstvo

            Zbieranie mincí môže byť v dnešnej dobe finančne náročný koníček. Na druhej strane, kvalitná numizmatická zbierka sa stáva trvalou hodnotou. Je však potrebné si uvedomiť, že mince (a to ani zlaté) nie sú vhodným artiklom pre investičné aktivity, cieľom ktorých je vytváranie zisku. Cena mincí je totiž do značnej miery daná ponukou a dopytom na trhu, takže veľmi ťažko možno vopred odhadnúť, ktorá konkrétna minca bude o pár rokov na trhu žiadaná - teda cenná. Neplatí to však pre zlaté mince vydávané vo veľkých nákladoch (napr. bežné ročníky rakúskych desaťkorunačiek a dvadsaťkorunačiek) či zlaté mince, ktoré boli a dosiaľ sú vydávané na investičné účely (napr. rakúsko-uhorské mince s ročníkmi razby 1912 a 1915, ktoré doposiaľ vydáva viedenská mincovňa).

Zbieranie mincí ako hobby

            Staré mince sú malými umeleckými dielami, ktoré fascinujú nielen svojím vekom, ale aj krásou vyobrazení. Zbieranie mincí, predovšetkým však zbieranie mincí moderných (teda mincí cca od roku 1800 do súčasnosti), je celosvetovo rozšírenou záľubou a po filatelii je numizmatika pravdepodobne druhým najrozšírenejším zberateľským oborom na svete.

            Pre niekoho môže byť prvotným impulzom k zbieraniu mincí to, že na chalupe nájde v kredenci zopár starých mincí po babičke, ďalší si privezie z dovolenky za hrsť drobných mincí rôzneho druhu, iného k zbieraniu mincí privedie kamarát, ktorý ich už zbiera a rád by si ich s niekým vymieňal. V dospelosti sa potom mnoho ľudí vracia k svojim detským zbierkam a snažia sa v nich pokračovať na odbornejšej úrovni.

            V našom internetovom obchode nájdete štýlové, presné, ručne rezané repliky historických mincí z hliníka, mosadze, medi, cínu a striebra. Sú vhodné ako originálny štýlový darček alebo netradičné dekoratívne predmety, ktoré vdýchnu interiéru osobitú a neopakovateľnú atmosféru. Internetový obchod vám poskytuje možnosť výberu tovaru priamo doma, čo je veľmi príjemné, pretože si môžete v kľude a domácom pohodlí pozrieť celý sortiment a nemusíte pritom nikam chodiť. Naším prianím je, aby ste mali na dosah inšpiráciu a pohodlie, ale predovšetkým časovo nenáročné a neobmedzené nakupovanie 24 hodín denne po celých 7 dní v týždni. Radi vás privítame aj v našom kamennom obchode, kde sa vám budeme veľmi radi osobne venovať.